Algoritmy sa učia od nás. Naše dnešné správanie ovplyvňuje naše zajtrajšie prostredie. Keď budeme klikať, lajkovať a zdieľať odpad, algoritmy si povedia „aha, toto ľudia chcú“ a budú nám servírovať zas len ďalší odpad. A my budeme v reportoch vidieť, že to funguje, lebo algoritmus to servíruje. A zostaneme v nekonečnom kruhu sračiek.
Toto nie je kritika zle robeného obsahu.
Toto je kritika škodlivého obsahu.
Je nadpis očividná blbosť? Neklikajme, aby sme sa presvedčili, či je to naozaj blbosť. Je.
Je video príliš bombastické, odhaľuje tajnú pravdu, ponúka jednoduché riešenie na zložitý problém? Nezdieľajme ho.
A tie sprosté prvoaprílové príspevky globálnych značiek na Facebooku, tak tie ma serú najviac. Vedome a otvorene klameme a tvárime sa, že je to sranda. Ha-ha.
Škodlivosť chujovín
Produkovaním takéhoto obsahu si špiníme na vlastnom dvore. Chceme aby náš obsah, články, fotky, produkty, naša reklama ležali na smetisku? Postavili by ste si billboard uprostred kopy hnoja? Tak prečo si robíme hnojisko z internetu?
Algoritmy nám veľmi ochotne pomôžu tento odpad rozširovať. Pár rokov dozadu, pred fake news, bol veľký problém clickbait. Podobne ako dnes, Facebook sa tváril, že robí maximum pre to, aby sa z internetu nestávalo hnojisko. Podobne ako dnes, aj vtedy hľadal výhovorky a robil polovičné rozhodnutia. Až kým sa jeden web nenaučil, ako využiť silu algoritmu vo svoj prospech.
Ako vidieť z tabuľky, Upworthy.com v roku 2013 až 10-násobne predbehlo všetky ostatné populárne weby – weby, ktoré sa pýšia virálnym obsahom. Absolútna štatistická anomália. Rozlúskli algoritmus, ten ich obsah podporoval, zasiahol 10x viac ľudí a tým pádom naďalej podporovali svoju pozíciu v očiach algoritmu.
Výnimočne sa však Facebook rozhodol zakročiť – oslabil viralitu clickbaitového obsahu. A zrazu sa rast hnojiska spomalil.
Prečo vznikajú hoaxy a fake news
Prečo máme kopec webov, ktoré produkujú a preberajú klamstvá? Myslíte, že ich autori sami veria všetkému, čo publikujú? A myslíte, že všetci, čo zdieľajú chujoviny, ich považujú za pravdu?
Nie.
Zámer vypúšťania týchto sprostostí do sveta je zneistiť publikum. Nikto neočakáva, že zrazu budú všetci liečiť rakovinu kozím mliekom. Stačí, aby začali pochybovať o účinnosti konvenčnej liečby.
Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko: sme uprostred najväčšej svetovej očkovacej kampane a antikampane zároveň. Mamičky z Modrého Koníka s ich obavami z autizmu blednú závisťou, keď vidia, čo všetko ľudia píšu a zdieľajú o vakcíne proti covidu.
Nie je potrebné, aby ľudia stopro verili, že vakcína im spôsobí embóliu, vloží do tela čip alebo že im zmení DNA. Stačí, aby pochybovali o tom, či má vakcína viac benefitov ako rizík.
Pretlak informácií spôsobuje apatiu.
Pretlak možností spôsobuje paralýzu.
Priveľa lží rozrieďuje pravdu.
Nemusíme veriť, že vakcína z nás spraví zombie v rukách svetovládcov. Stačí sa neísť zaočkovať. Stačí zostať paralyzovaný. Viac tvorcom hoaxov netreba.
Ale na to, aby nás udržali v tomto stave na pomedzí, musia vyprodukovať neuveriteľné množstvo chujovín od úplne absurdných až po tie rozumne znejúce (hoci stále klamlivé). Iba takto dokážu rozriediť racionálne presvedčenie a otráviť samotnú tému.
„Už o tom nechcem ani počuť, hovoria o tom všade!“ je ich želaný výsledok.
„Ále… Pravda je vždy niekde uprostred. Nikdy nevieš,“ je ich želaný výsledok.
„Ako to, že sa vedia všetci zhodnúť? Kto ich platí?“ je ich želaný výsledok.
Chceme sa na tomto podieľať, marketéri?