Čím viac sú naše životy integrované s technológiami, tým viac sa obávame toho, čo všetko o sebe dávame vedieť. Lenže kde je nevedomosť, tam je strach. A kde je strach, tam sú konšpirácie, pretože náš mozog neznáša biele miesta. Takisto neznáša, keď niečo nedáva zmysel – a začne si domýšľať.

gif vsetko je v hlave

Nemám rád slovíčko bias. V angličtine sa číta [bajes], ale podľa mňa to znie kontra-intuitívne a tak ho väčšinou prečítam tak, ako sa píše. V slovenčine sa nazýva “kognitívne skreslenie”, čo je ešte horšia fráza. Je to však jediný korektný preklad a tak väčšinou skončím tým, že použijem všetky tvary, lebo sa neviem rozhodnúť, ktorý je najzrozumiteľnejší. Rovnako, ako teraz. A o jednom takom biase (prečítajte si ho, ako chcete) sa dnes porozprávame.

Poznáte ten paranoidný pocit, keď vám Facebook ukáže reklamu na niečo, čo ste nikdy predtým nevideli, no raz ste o tom rozprávali (nikam ste neklikali ani ste negooglili) a zrazu to vidíte všade? Napríklad bazénovú chémiu. Veď ani nemáte bazén, bývate na sídlisku, preboha!

Práve toto je moment, kedy vám situácia prestane dávať zmysel a mozog roztočí kolieska. „Svet predsa musí dávať zmysel, inak spadneme do čiernej diery nihilizmu!“ začne panikáriť.

gif conspiracy

Skutočnosť je však menej vzrušujúca. Jeden dôvod je psychologický a ten druhý je technologický. Dôležité však je, že oba sú racionálne.

Psychológia

Bias, vďaka ktorému zrazu vidíme všade niečo, čo sme spoznali nedávno, sa volá „frequency illusion“ alebo aj „Baader-Meinhof effect“. V skratke znamená, že veci, ktoré sme si nedávno všimli, zrazu vidíme všade. Mohol ich pred nami niekto spomenúť, mohla nás zasiahnuť iná reklama, mohli sme s nimi mať spojený aktuálny zážitok.

Dôvodov, pre ktoré ste si zapamätali práve túto situáciu, môže byť mnoho. Najľahšie si pamätáme vtedy, keď prežívame emóciu. Čím silnejšia emócia, tým silnejšia spomienka. Napríklad vás mohlo vytočiť ignorantstvo vášho kamaráta, ktorý je nešťastný z toho, že bazénová chémia nie je bio-eko-raw a tak musí používať chemikálie. Vy ste mu chceli vysvetliť, že chemikália je každá látka, ktorá je zapísaná v tabuľke prvkov, teda aj voda, ktorú pijeme, či kyslík, ktorý dýchame.

Ďalšia vec, ktorú môžeme predpokladať, je, že bola práve kúpacia sezóna – a teda bežia kampane predajcov bazénovej chémie. Plus často interagujete práve s týmto kamarátom, či sa zdržiavate na podobných miestach a tak vás reklamné nástroje vyhodnotili ako podobné publikum.

Čiže ak ste sa s niekým rozprávali o bazénovej chémii, Facebook vám zrejme reklamu na tieto produkty ukazoval aj predtým, avšak až teraz ste tomuto pojmu venovali pozornosť. Kým vám o bazénovej chémii nerozprával známy, nemala pre vás žiadnu relevanciu. To je celé tajomstvo nášho odpočúvania Facebookom.

gif psychologia

Technológia

Buďme trošku pragmatickí. Ľudia hovoriaci po slovensky tvoria menej, ako jedno promile svetovej populácie. Ako bonus máme na pomerne malej ploche veľa rôznorodých nárečí – Rusnáci a Záhoráci hovoria v podstate úplne odlišným jazykom. Pripočítajte si odlišnú výslovnosť rovnakých slov v odlišných regiónoch (mäso verzus maso, deti verzus dzeci) a jazyk sa zrazu fragmentuje.

Polovica sveta hovorí 23 jazykmi – a na tieto jazyky sa sústredia aj algoritmy, ktoré rozoznávajú reč. Druhá polovica sveta si medzi sebou delí ďalších približne 7000 jazykov. Siri, Alexa a Google Home trvalo roky naučiť sa väčšinu z dominantných jazykov a dodnes je pre nich ťažké rozumieť dialektom.

 

Jazyk, ktorým hovorí menej ako tisícina sveta – navyše taký zložitý, ako je slovenčina – jednoducho nie je pre tech gigantov zaujímavý. A keď budem ešte raz vidieť v marketérskej skupine serióznu diskusiu o tom, ako nás odpočúvajú, tak mi vybuchne hlava. Ale predtým tam postnem tento náš blog.


POĎME SA SPOLOČNE POZRIEŤ NA VÁŠ CONTENT MARKETING